PIR na mansardovej streche v Olomouci

VÝCHODISKOVÝ STAV, HISTÓRIA

Na objekte fakulty telesnej kultúry Univerzity palackého v Olomouci, postavenom panelovou technológiou z pôvodne plochou strechou bola okolo roku 1996 v rámci kompletnej rekonštrukcie realizovaná dodatočná nadstavba jednoho podlažia so zastrešením mansardovou strechou. V novom priestore vznikli učebne a kancelárie vyučujúcich.

Správcu objektu začali krátko po realizácii nadstavby trápiť priesaky vody strechou, ktoré sa prejavovali v interiéroch na SDK podhľadoch a obmedzili tak prevádzku v miestnostiach. K priesakom dochádzalo ako v náväznosti na dažďové počasie, tak aj v zimnom období bez zrážok. Niekoľko rokov postupne realizované lokálne opravy samotnej krytiny strechy neviedli k zabráneniu priesakov, správca si nevedel rady s ich príčinou a odstranením.

Vedľa priamo obmedzujúcich priesakov užívateľa obťažovalo tiež prehrievanie priestorov za teplého slnečného počasia.

PRIESKUM, SONDY

Realizovali sme podrobný prieskum nadstavby vrátane sond do strechy, aby sme zistili jej skutočný stav, spôsob realizácie jej jednotlivých vrstiev a stav zakrytých prvkov nosnej konštrukcie. Zistili sme skladbu ľahkej dvojplášťovej strechy s podhľadom zo sadrokartónu a s ľahkou plastovou fóliou na pozícii parotesniacej vrstvy. tepelná izolácia z minerálnych vlákien bola vložená medzi a pod nosnú oceľovú konštrukciu strechy. Medzi tepelnoizolačným plášťom strechy a skladanou krytinou z asfaltovaného šindla na drevenom záklope bola vzduchová medzera a mansarda. Sondy nám taktiež potvrdili, že skutočne zrealizovaná skladba odpovedá pôvodnému projektovanému návrhu, čo nebýva pravidlom. Je možné konštatovať, že sa jedná o skladbu typickú pre obdobie realizovanej nadstavby. Prieskum odhalil ďalšie poškodenie strechy, ktorá nebola vonkajším podhľadom zistená. Nosná oceľová konštrukcia bola čiastočne napadnutá koróziou, niektoré prvky dreveného záklopu boli napadnuté drevokaznými škodcami. Na oceľových prvkoch nosnej konštrukcie bola zreteľná vlhkosť.

ROZBOR PRÍČIN ZISTENÝCH PORÚCH

Sklon hornej časti strechy je výrazne menší ako minimálny sklon strechy pre použitie asfaltovaných šindlov, stanovený výrobcom (12°oproti 17°).

Ďalej zrejme v chladných obdobiach roku dochádza ku kondenzácii vodných pár na oceľových prvkoch nosnej konštrukcie, ktoré v konštrukcii tvorili tepelné mosty. Vodná para do skladby prenikala ako z interiéru cez nefunkčnú parozábranu z tenkej plastovej fólie, ktorá bola vmnohých miestach prepichnutá podhľadom a prestupmi sietí a netesne napojená na mnoho prestupujúcich a nadväzujúcich konštrukcií, tak odparovaním predtým zatečenej vody akumulovanej vo vrstve tepelnej izolácie.Aj keď skladba strechy obsahovala vetranú vzduchovú vrstvu, nebolo zrejme jej vetranie postačujúce pre odvod také množstva vodnej pary. Kondenzát aj zatečené atmosferické zrážky po namočení tepelnoizolačnej vrstvy stekali na parotesniacu vrstvu, po nej k miestam jej netesností v ploche aj presahoch a cez ne na konštrukciu podhľadu. vysoká vlhkosť vrstiev v skladbe strechy mala vedľa viditeľných prejavoch v interiéri za následok napadnutie niektorých oceľových prvkov koróziou a niektorých drevených prvkov drevokaznými škodcami.

Tu je nutné podotknúť, že vedľa na prvý pohľad viditeľných vlhkostných prejavov dochádzalo z dôvodu absencie vzduchotesnej vrstvy v skladbe strechy k neovplyvnitelnej výmene vzduchu medzi interiérom a exteriérom. Praktickými následkami tohoto stavu je potom prehrievanie interiéru v letnom období a naopak vysokej tepelnej strate v zime. O problematike vzduchotesnosti obálky budov podrobnejšie v napr. DEKTIME 03/2010.   

Článok ďalej obsahuje časti:

- rozvahu nápravných opatrení
- skladba s materiálom DEKPIR TOP
- riešenie špecifických detailov
- záver
- fotodokumentáciu z prípravných (prieskum objektu) a realizačných prác

Kompletnú publikáciu DEKTIME 2/2011 (PDF) si môžete stiahnuť na:
http://atelier-dek.cz/knihovna-dektime-57